Old topographic maps and their use in landscape ecological research

Výzva	Štipendiá pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4
Hlavný riešiteľ	Marek Havlíček
Prijímateľ	Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Celkový rozpočet	219 514,80 €
Príspevok poskytovateľa	219 514,80 €
Zdroj financovania	Plán obnovy a odolnosti
Začiatok realizácie	september 2024
Koniec realizácie	august 2026
Kategória výskumníka	R3
Vedná oblasť	Prírodné a lekárske vedy

Anotácia

Kreativita a jej koreláty sú významnými prvkami rozvoja nie len osobnosti (Kaufamn, 2018) ale i spoločnosti. Podporuje zamestnateľnosť (Bernabéu Brotóns et. al, 2021), poskytuje konkurenčnú výhodu jednotlivcovi a inštitúcii (Acar, Tarakci & Van Knippenberg, 2019), je súčasťou efektívnych organizácií (Haselhuhn, Wong & Ormiston, 2022), a stala sa aj novým ekonomickým konceptom (Howkins, 2001, Florida, Tinagli, 2004). Kreativita je zároveň spojená aj s lepším zvládaním záťažových situácií a rezilienciou (Szobiová, 2015) ale i vyšším kritickým myslením (Siburian, et. al., 2019). Súčasný rozvoj digitalizácie spojený s nárastom rýchlosti šírenia informácií a obsahov prostredníctvom digitálnych médií (napr. smartfónov, tabletov) a sociálnych médií (X, Meta, Tik-Tok,…) hoci pomáha komunikovať, prijímať a rozširovať informácie a obsahy bez obmedzenia času i miesta, nesie so sebou i riziká. A. Watson, (2023) uvádza, že takmer tretina respondentov (prieskum v 27 členských štátoch EÚ), uviedla, že sa často alebo veľmi často stretávajú so správami, ktoré skresľujú realitu alebo sú nepravdivé. Štatistiky 1 zároveň uvádzajú, že viac ako 40 % správ zdieľaných na platformách sociálnych médií je falošných. Na prípravu vhodnej stratégie v boji proti fake news, hoaxom i šíreniu konšpiračných teórií je nutné výskumne identifikovať viaceré spojité súvislosti. Výskum je v tejto oblasti atomizovaný a absentuje identifikácia kontextovosti i súhry viacfaktorových či multifaktorových prekurzov, zanedbáva sa význam kreativity ako mutifacetového fenoménu a faktoru s transverzálnym dopadom cez osobnosť až po societu. Predkladaný návrh prináša komplexnejší a viacúrovňový prístup k problematike s využitím interdiciplinárneho prístupu so snahou eliminovať všetky uvedené problematické prvky. Zameriava sa i na každú zo zložiek komunikačného procesu: komunikátora, komuniké i komunikanta a ponúkne i testované návrhy cielenej intervencie pre rôzne cieľové skupiny. Primárnym cieľom je identifikovať súvislosti kreativity (najmä kognitívnej flexibility ako jej zložky) a konšpiračných teórií a hoaxov. Tj či jedinci s vyššou kognitívnou flexibilitou vs. kognitívnou rigiditou a/alebo vyššou toleranciou voči dvojznačnosti 2 (vs. intoleranciou) lepšie odolávajú mediálne šíreným hoaxom a konšpiračným teóriám (profylaktická a ochranná funkcia kreativity- „light kreativita“) (C1), alebo naopak ich vytvárajú („dark kreativita“) 3 (C2) a akú úlohu v uvedenom má súhra ďalších situačných (typ média, algoritmus, …) (C3) a osobnostných faktorov na strane príjemcu komunikácie – komunikanta (C4.1). Napr. otvorenosť, dôverčivosť, anxieta, psychoticizmus, senzitivita, a iné. Ako i motivačných a postojových prvkov (vrátane všetkých troch zložiek postoja) (C4.2.) A na strane druhej – tj. na strane komuniké: identifikovať aké faktory predurčujú správu typu hoax resp. konšpiračnej teórie k šíreniu (rozsah, „zlaté číslo“, zložitosť resp. jednoduchosť jazyka, šíriteľ, kontext,…) (C5). V prípade potvrdenia súvislostí s kognitívnou flexibilitou a toleranciou voči dvojznačnosti ako prvkov tvorivosti budeme experimentálne overovať možnosti cielenej intervencie v zmysle ich rozvoja v celoživotnom vzdelávaní ako možnej varianty zvýšenia odolnosti voči mediálne šíreným hoaxom a konšpiračným teóriám. Uvedené bude špecifikované v hypotézach a overované a testované induktívnymi štatistickými postupmi. Časť výskumných problémov bude skúmaná a komparovaná (ak to finančné možnosti dovolia) aj v medzinárodnom kontexte (napr. Poľsko, ČR, Litva, Nórsko).